Tlačová správa: Význam živnostenského podnikania pre ekonomiku a spoločnosť

O význame živnostenského podnikania aj o jeho najpálčivejších problémoch diskutujú dnes, 15. marca 2024 predstavitelia Slovenského živnostenského zväzu, odborná verejnosť a zástupcovia štátnych a verejných inštitúcií na konferencii o živnostenskom podnikaní v Bratislave.

Živnostníci majú v ekonomike dôležité postavenie. Sú významným pilierom regionálneho hospodárstva a priamo prispievajú k rozvoju miestnych ekosystémov. Živnostníkmi sú často inovatívni a podnikaví jednotlivci, ktorí majú schopnosť rýchlo reagovať na hospodárske zmeny a prispôsobiť sa meniacim podmienkam na trhu. Majú súčasne postavenie zamestnávateľa aj zamestnanca, hovoríme preto o takzvanom samozamestnávaní. Za záväzky z podnikania ručia celým svojím osobným majetkom.

Živnostníci tvoria nadpolovičnú väčšinu všetkých podnikateľských subjektov na Slovensku (702 000)
V 3. kvartáli roku 2023 bolo na Slovensku takmer 379 000 aktívnych živnostníkov. Každý štrnásty obyvateľ krajiny má teda status FO – podnikateľa.

V medzinárodnom porovnaní podľa databázy Eurostat sa Slovensko s podielom 14% samozamestnaných osôb na celkovej pracovnej sile radí k priemeru krajín Európskej únie. Najvyššie hodnoty dosahuje Grécko s 26%, najnižšie Nemecko  so 7%.  Avšak podiel samozamestnaných osôb bez zamestnancov na ich celkovom počte je na Slovensku s hodnotou 83 % nadpriemerný,  priemer EÚ dosahuje 68%.

V poslednom období sú živnostníci často stavaní do negatívneho svetla, sú spájaní s nelegálnou prácou formou tzv. zastrených živností, sú napádaní, že zneužívajú daňový a odvodový systém. Pritom zároveň platí, že dodržiavajú všetky požiadavky stanovené legislatívnymi normami, odvádzajú dane aj odvody podľa platných zákonov, podporujú regióny a komunity, v ktorých pôsobia a predovšetkým v režime samozamestnávania sa musia sami postarať o napredovanie svojho podnikania.

Daňové aspekty živnostenského podnikania

Slovenská legislatíva ponúka živnostníkom niekoľko možností, ako evidovať a následne preukazovať daňové náklady.  Až dve tretiny živnostníkov využívajú možnosť uplatnenia tzv. paušálnych výdavkov. Tie predstavujú výrazné administratívne zjednodušenie a odbremenenie od účtovnej agendy. Od roku 2017 si živnostník môže uplatniť paušálne výdavky vo výške 60 % z dosiahnutého príjmu, avšak maximálne do výšky 20 tis. EUR.  Ak by sme na tento limit uplatnili inflačné koeficienty za roky 2018-2023, aktuálne by dosahoval úroveň až 29.650 EUR. Pre porovnanie v Českej republike si živnostníci podnikajúci v remeselných živnostiach môžu uplatniť paušálne výdavky vo výške 80% obratu, max. 64 tisíc EUR a v ostatných živnostiach 60% obratu, maximálne 48,6 tis EUR.

Sociálne aspekty živnostenského podnikania

V sociálno-odvodovom systéme  sa živnostníci radia do skupiny tzv. samostatne zárobkovo činných osôb. Z celkového počtu 405 tis všetkých samostatne zárobkovo činných osôb je z titulu podnikania sociálne poistených len zhruba 49 %. Povinne nemocensky a dôchodkovo sa totiž musí poistiť len tá osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti prekročil 12-násobok minimálneho mesačného vymeriavacieho základu. Viac než 200 tisíc osôb takto vypadáva zo systému sociálneho poistenia, bez nároku na starobný alebo invalidný dôchodok, nemocenské a iné dávky. Zároveň platí, že  až 80 % sociálne poistených samostatne zárobkovo činných osôb platí sociálne poistenie len z minimálneho vymeriavacieho základu. Budúci dôchodok živnostníka sa bude počítať z toho istého základu ako odvody, ktoré platí. V súčasnosti minimálny mesačný vymeriavací základ dosahuje 651,70 EUR, z toho vyplývajúce poistné vo výške 33,15 %, je mesačne 216,13 EUR. Preto ak živnostník platí len minimálne odvody, jeho dôchodok bude dosahovať úroveň, ako keby zarábal 652 EUR v hrubom v postavení zamestnanca.

Živnostníci vyslaní do zahraničia

Vysielanie pracovníkov je nástroj dočasnej pracovnej migrácie, ktorý zjednodušuje vykonávanie služieb v inom členskom štáte EÚ/EHP. Vyslaný pracovník pracuje pre hosťujúcu spoločnosť v zahraničí a má status zamestnanca podniku alebo agentúry, prípadne status samostatne zárobkovo činnej osoby. Naďalej podlieha právnym predpisom domovskej krajiny, najmä pokiaľ ide o sociálne zabezpečenie a daňové povinnosti, avšak pokiaľ ide o mzdu/odmenu, pracovné podmienky, BOZP a sociálnu ochranu, uplatňuje sa na neho právny poriadok hosťovskej krajiny, pokiaľ je zamestnancom. Preto je vysielanie SZČO, teda živnostníkov, u ktorých netreba dodržiavať napríklad minimálnu mzdu, v západných krajinách vnímané ako nástroj sociálneho dumpingu.

Podľa dostupných štatistík, bolo v roku 2021 zo SR vyslaných do jedného iného členského štátu 78.463 pracovníkov (zahŕňa aj opakované vyslanie tej istej osoby). Z toho počtu bolo viac než polovica, konkrétne 39.332 vyslaných SZČO. Celkovo bolo vyslaných v roku 2021 viac ako 106 tisíc pracovníkov. Najviac vyslaných pracovníkov smeruje do Nemecka, Rakúska a Čiech a medzi sektormi dominuje stavebníctvo, priemysel a doprava. Nedávny výskum Slovenskej akadémie vied realizovaný v rámci projektu INFO-POW - Hodnotenie informačných kanálov a ich využitia pri vysielaní zamestnancov upozorňuje na porušovanie sociálnych práv vyslaných pracovníkov a na medzery v uplatňovaní komplexného regulačného rámca. Ukazuje sa, že zamestnávateľom chýbajú dostupné, zrozumiteľné, aktuálne a detailné informácie o pravidlách vysielania pracovníkov.

Odporúčania Slovenského živnostenského zväzu pre zlepšenie postavenia živnostníkov a MSP na Slovensku

Vyvážené podnikateľské prostredie

1.    Prijať účinné opatrenia na elimináciu rizika vzniku druhotnej platobnej neschopnosti (skrátením maximálnej doby splatnosti faktúr v segmente B2B na 30 dní, zavedením nezávislého stavebného odborného dohľadu, zaviazaním objednávateľa, aby mohol platiť aj subdodávateľom a iné opatrenia).

2.    Zvýšiť informovanosť o rizikách využívania tzv. zastrených živností a vytvoriť mechanizmy pre účinnú kontrolu nelegálneho zamestnávania.

3.    Povinne hodnotiť vplyvy novej legislatívy vrátane posudzovania dopadov poslaneckých návrhov na segment živnostníkov a MSP v súlade s princípom „najprv mysli v malom“.

Spravodlivý daňovo-odvodový mix

4.    Zjednotiť limity obratu pre registráciu na daň z pridanej hodnoty a pre uplatňovanie režimu mikrodaňovníka a primerane navýšiť limit paušálnych výdavkov, s cieľom lepšej prehľadnosti a zjednodušenia daňového systému u fyzických osôb podnikateľov.

5.    Znížiť daňovo-odvodové zaťaženie príjmov zamestnancov z pracovného pomeru – ako súčasť boja s nelegálnou prácou a švarc systémom pri „zamestnávaní“ na živnosť. Zároveň sa tým zlepší sociálne postavenie ľudí, ktorých firmy zamestnajú formou riadneho pracovného pomeru, pri nástupe do dôchodku.

6.    Zmysluplne zapojiť živnostníkov do systému sociálneho zabezpečenia s cieľom posilnenia ich sociálnej ochrany, napríklad presunom odvodov hradených do rezervného fondu solidarity do fondu sociálneho poistenia a inými úpravami.

Silné rodinné firmy

7.    Zaviesť legislatívu o zvereneckých fondoch (súkromných nadáciách) a umožniť rodinným podnikom úspešne zrealizovať generačnú výmenu nielen z hľadiska riadenia, ale aj z hľadiska  zachovania hodnôt a majetku, ktoré rodinné firmy vytvorili v období svojho podnikania.

8.    Neuplatňovať transferové oceňovanie na medzigeneračné prevody majetku živnostníkov na ich nástupcov v podnikaní, pokiaľ sú členmi jednej rodiny, alebo tieto majetkové prevody oslobodiť od dane z príjmov.

Remeslá v odbornom vzdelávaní a na trhu práce

9.    Prijať nový zákon o celoživotnom vzdelávaní (CŽV), posilniť kompetencie a finančné zázemie vzdelávajúcich profesijných zväzov a asociácií, naviazať udeľovanie živnostenských oprávnení na získanie odbornej spôsobilosti v rámci CŽV.

10.  Zefektívniť financovanie stredných odborných škôl a finančne podporovať vznik nadpodnikových a tréningových vzdelávacích centier, kde sa budú vzdelávať žiaci a dospelí pre nedostatkové remeselné profesie.

Slovenský živnostenský zväz (SŽZ) vznikol v roku 1992 ako združenie živnostenských spoločenstiev a profesijných cechov. Je spoluzakladateľom Slovak Business Agency (SBA), spolu s Ministerstvom hospodárstva SR a Združením podnikateľov SR, ktorá poskytuje pomoc podnikateľom v súlade s princípmi iniciatívy zákona o malých a stredných podnikoch. Na medzinárodnej úrovni je od roku 2018 členom Európskej konfederácie staviteľov (EBC) so sídlom v Bruseli. Ako pridružený člen Asociácie priemyselných zväzov a dopravy sa zapája do národného sociálneho dialógu.

SŽZ sa aktívne zapája do legislatívnych procesov a v prípade potreby iniciuje vyjednávania s predstaviteľmi vlády a ďalšími štátnymi orgánmi, aby sa zlepšili legislatívne a ekonomické podmienky na podnikanie pre živnostníkov, malé a stredné firmy.

SŽZ usiluje o zlepšovanie sociálneho postavenia a sociálnej ochrany živnostníkov, ktorí tvoria významnú súčasť ekonomiky v krajine.

SŽZ poskytuje svojim členom informačný servis prostredníctvom pravidelného elektronického newslettra, webového sídla a sociálnych médií; koordinuje spoločné aktivity členských organizácií vo vzťahu k inštitúciám štátneho, verejného a súkromného sektora; reprezentuje ich požiadavky a návrhy na úrovni vlády a parlamentu, ako aj v rôznych poradných orgánoch a komisiách.

Členmi Slovenského živnostenského zväzu sú:

1. Asociácia taxi SR

2. Cech kachliarov

3. Cech kamenárov Slovenska

4. Cech maliarov Slovenska

5. Cech pekárov a cukrárov západného Slovenska

6. Cech profesionálov pre deratizáciu,  dezinfekciu a dezinsekciu

7. Cech strechárov Slovenska

8. Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska

9. Slovenský podkúvačský cech

10. Združenie výrobcov murovacích materiálov

Viac informácií:  www.szz.sk, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. 

Slovenský živnostenský zväz, Lamačská cesta 3/c, 841 04 Bratislava

Video:

Video z podujatia si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Fotogaléria: