Ak chcú ľudia peniaze, musia sledovať Covid automat, firmy iba krútia hlavami

Publikované: 10.6.2021

Krajniak mení štátnu pomoc pre podnikateľov. Vládny kabinet schválil napojenie štátnej pomoci a jej výšky na takzvaný Covid automat.

Blíži sa koniec pandémie? V každom prípade minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) sa naň už chystá. Vláda v stredu odklepla jeho návrh na zmenu štátnej pomoci. Od júla sa tak vyplácanie pomoci, jej výška i rozsah napoja na Covid automat. „Každý až do konca tohto roka bude vedieť predvídať, na akú pomoc a v akej pandemickej situácii bude mať nárok,“ dôvodil po rokovaní vlády Krajniak. Zámerom ďalšej zmeny v štátnej pomoci z rezortu práce bolo vytvoriť predvídateľné prostredie, dodal.


Firmy Krajniakove kroky však neschvaľujú. „Je to z nášho pohľadu veľmi zlé rozhodnutie,“ povedal výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Stačí totiž porovnať situáciu na Slovensku a v zahraničí. Tá naša bola rádovo nižšia ako v Nemecku či v Rakúsku, upozorňuje Gregor. Situácia sa podľa neho výrazne nezlepšila – v mnohých prevádzkach napriek zlepšeniu pandemických čísel pretrváva nedostatok zákazníkov.

Koniec terajšieho nastavenia pomoci sa nepozdáva ani živnostníkom. „Rozumieme snahe ministerstva znížiť celkovú poskytovanú pomoc podnikom, odvolávajúc sa na zlepšenie epidemiologickej situácie. Stav v podnikoch je ale rôzny,“ vysvetľuje generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu Miriam Bellušová. Podľa jej slov nie je v možnostiach úradníkov či ministerstva objektívne posúdiť individuálne prípady z praxe. Okrem toho i Bellušová potvrdzuje, že ľudia sa do podnikov a prevádzok nehrnú.

Ministerstvo práce počíta so zlepšením pandemickej situácie v treťom štvrťroku tohto roka, zhoršenie očakáva vo štvrtom. Situácia z druhej vlny by sa však podľa odhadov opakovať nemala. I preto rezort počíta s tým, že v júli a auguste sa peniaze vyplácať nebudú. Pre mnohých podnikateľov a živnostníkov je však typické sezónne podnikanie. Týka sa to najmä tých, čo v letnom období svoje služby neposkytujú. V zime, keď vrcholila druhá vlna, ale ani počas posledných mesiacov, si nemohli pre lockdown vytvoriť rezervy na čas, keď nefungujú. Akékoľvek paušalizovanie situácie tak môže výrazne poškodiť firmy, ktoré už utrpeli protipandemickými opatreniami, upozorňuje Bellušová.


Pomoc podľa fázy

To, na akú štátnu pomoc budú mať prevádzky a ľudia nárok, bude závisieť od fázy varovania v Covid automate. Keďže sa pomoc vypláca mesačne, aj suma, ktorú ten-ktorý žiadateľ dostane, bude závisieť od toho, koľko dní platili jednotlivé stupne varovania. Krajniakov rezort potom bude vyplácať pomoc podľa fázy, ktorá trvala najviac dní. Podnikatelia však nad týmto pravidlom len krútia hlavou.

„Pre podniky je neprijateľné preukazovať, ktorý týždeň v mesiaci bola ich jednotlivá prevádzka v akom stupni varovania, ostražitosti či monitoringu, a teda v akom režime obmedzení pracovali a v závislosti od toho žiadať o príspevky,“ tvrdí Bellušová. Komplikované to bude pre podnikateľov, ktorí majú prevádzky vo viacerých okresoch alebo tam dodávajú svoj tovar, dodala.

Krajniak však tvrdí, že pomoc sa nebude riadiť automatom na okresnej úrovni. V praxi sa tak budú ľudia pri žiadosti o štátnu pomoc riadiť celonárodnou fázou v Covid automate. Vyššiu pomoc budú dostávať len tí podnikatelia, ktorí budú musieť zatvoriť prevádzku v rizikovom okrese po rozhodnutí hygienika. Pôjde o prípady, keď napríklad v okrese vznikne ohnisko nákazy koronavírusu.


Ako budú rozdelené fázy pomoci:

  • Fáza 3 – III. a IV. stupeň varovania podľa celonárodného Covid automatu: bude sa vyplácať Prvá pomoc++ vrátane opatrenia 3B,
  • Fáza 2 – I. a II. stupeň varovania podľa celonárodného Covid automatu: bude sa vyplácať Prvá pomoc+ okrem opatrenia 3B,
  • Fáza 1 – Nie je vyhlásený celonárodný Covid automat na I. až IV. stupni varovania a zároveň v stupni Monitoring je najviac 39 okresov: bude sa vyplácať Prvá pomoc okrem opatrenia 3B,
  • Fáza 0 – Žiaden z okresov nie je v I. až IV. stupni varovania podľa Covid automatu a zároveň v stupni Monitoring je aspoň 40 okresov: nevypláca sa žiadna pomoc.


Od júla už „len“ Prvá pomoc

Podnikatelia si tiež nemusia rátať počet dní v mesiaci a ani v jednotlivých fázach. Zverejní ich rezort práce. Už v žiadosti má byť v podstate jasné, v akej fáze sa krajina predchádzajúci mesiac nachádzala. Samotné prevádzky tak nebudú mať na výber. Podľa aktuálnych výsledkov v automate tak krajina v júli prechádza do fázy, keď sa bude všetkým vyplácať len Prvá pomoc bez opatrenia 3B. Do nároku na pomoc sa navyše dostali ďalšie pravidlá.

Ak totiž v jednom mesiaci bude trvať napríklad fáza 3 a fáza 2 rovnaký počet dní, podnikateľ bude môcť automaticky čerpať len Prvú pomoc++. Keď sa rovnaká situácia bude týkať fázy 2 a fázy 1, prevádzka dostane pomoc z Prvej pomoci+. Posledné pravidlo sa týka rovnakého počtu dní fázy 1 a fázy 0, keď sa bude čerpať len Prvá pomoc. Prechod medzi samotnými fázami medzimesačne bude podľa ministerstva práce možný najviac o dve fázy.

Úrady práce budú Prvú pomoc vyplácať v prípade, keď krajina nebude v 1. až 4. stupni varovania. Štátny tajomník rezortu práce Boris Ažaltovič zároveň pripomenul, že pomoc sa vypne až vtedy, keď sa ani jeden z okresov nebude nachádzať v stupni varovania 1 až 4.


Viac ako dve miliardy na pomoc

Štátna pomoc by mala fungovať až do konca tohto roka. Ministerstvo práce predpokladá, že predĺženie realizácie projektu aj o druhý polrok 2021 vo forme prepojenia na Covid automat bude stáť ďalších 252,6 milióna eur. Vláda pritom ešte v máji navýšila prostriedky na program Prvej pomoci o 329,6 milióna eur, na celkových 1 997 016 273 eur určených na podporu udržania zamestnanosti v čase pandémie.

Konfederácia odborových zväzov (KOZ) však pripomína, že väčšina krajín pripravuje plány na posilnenie oživenia svojich ekonomík po odznení pandémie. „Slovenská republika takýto plán nepredstavila a nie je ani súčasťou Plánu obnovy a odolnosti, ktorý skôr reflektuje nevyhnutné a dlho odkladané reformy a investície,“ tvrdí hovorkyňa KOZ Martina Nemethová.

Nastavenie pokračovania Prvej pomoci vo forme, ktorá podľa odborárov evokuje najmä striktné hospodárenie a šetrenie prostriedkov, môže do budúcna spôsobiť zánik podnikateľských subjektov, zvýšenie nezamestnanosti, nižší hospodársky rast, ale aj zníženie konkurencieschop­nosti slovenských podnikateľských subjektov.

Celkové odhadované výdavky na realizáciu projektu Prvá pomoc od marca minulého roka až do konca roka 2021 tak budú predstavovať viac ako 2,2 miliardy eur. Od januára 2022 potom začne fungovať takzvaný kurzarbeit, ktorý súčasnú pandemickú pomoc nahradí.

Zdroj: https://ekonomika.pravda.sk/